Avšak ping vám povie len niekoľko vecí: či máte prístup k zariadeniu, jeho aktuálnu IP adresu (ak poznáte názov počítača, ale nie IP) a či je pripojenie pomalé (ak pingu zaberie neobvykle dlhú dobu vrátiť sa späť).
Linuxový príkaz traceroute vám poskytne omnoho viac informácií o skutočnostiach, ktoré sa dejú na ceste medzi vaším terminálom a zariadením, ku ktorému sa snažíte pristupovať.
Na platforme Microsoft Windows je jeho alternatívou príkaz tracert. Ak sa pokúsite zadať príkaz trace alebo traceroute, dostanete chybovú správu, že takýto príkaz neexistuje. Tiež si všimnite, že získanie výstupu trvá dlhšie ako pri pingu a chvíľami sa môže zdať, že spojenie sa niekde stratilo, najmä ak bol niekde dosiahnutý časový limit potrebný na získanie odpovede.
Teraz, keď poznáme základy a vieme, ako volať tento príkaz z Linuxu alebo Windows, budeme potrebovať naučiť sa, ako interpretovať ich výstupy. Traceroute (alebo tracert) pošle tri pakety, ktoré vám oznámia čas návratu (v milisekundách), ktorý trvalo dostať paket k vášmu routru, routru vzdialeného počítača a k vzdialenému počítaču. Každý riadok výstupu zobrazí tri čísla udávajúce príslušné časy v milisekundách:
1 <1 ms <1 ms <1 ms server.mycompany.com [10.94.160.10]
Ak existuje niekoľko brán (gateways) na ceste do miesta určenia, uvidíte viac riadkov výstupu, z ktorých každý je nazývaný "hop". Ak paket nie je prijatý späť, je to zobrazené hviezdičkou. Napríklad, takto bude vyzerať prekročený časový limit:
1 * * * Request timed out.
V niektorých prípadoch môžete byť schopní vykonať ping k zariadeniu, ale nebudete s ním môcť efektívne komunikovať. Riadok s hviezdičkami, ako výstup príkazu tracert, vám môže pomôcť nájsť dôvod problému. Avšak, nebuďte veľmi znepokojení, ak vidíte hviezdičku v prvom alebo druhom stĺpci. Niektoré zariadenia môžu byť nakonfigurované tak, aby vrátili tieto pakety.
